Mapa trestných činov v našom podaní
Od roku 2013 zverejňuje ministerstvo vnútra na svojom webe mapy trestných činov v Slovenskej republike (SR). Polícia tak ponúka pohľad na počet zistených trestných činov spáchaných v jednotlivých policajných okresoch. Mapy trestných činov sú rozdelené do viacerých oblastí na základe toho, aký typ kriminality zobrazujú.
Keďže máme radi mapy a myslíme si, že informácia o kriminalite je veľmi zaujímavá, rozhodli sme sa na tieto mapy poskytované ministerstvom vnútra pozrieť podrobnejšie. Mapy sú skvelým a nenahraditeľným nástrojom na zobrazovanie informácií. Za predpokladu, že sú vytvorené správne. Inak sa môže veľmi ľahko stať, že mapa neposkytne správny obraz o zobrazovanej skutočnosti ale iba skreslené informácie.
Prvým vážnym nedostatkom máp poskytnutých ministerstvom vnútra je, že dáta vyjadrujúce počet trestných činov sú zobrazené ako absolútne a nie relatívne. Uvediem príklad, prečo nemožno tieto dva typy dát zamieňať.
Povedzme, že by sme porovnávali počet obyvateľov nakazených chrípkou v Nemecku a na Slovensku. Vymyslím si, že v Nemecku je nakazených 160 000 ľudí a na Slovensku 50 000. Ak vyfarbíme Nemecko a Slovensko na základe týchto (absolútnych) čísiel, tak Nemecko bude silne červené a Slovensko jemne zelené. Takto zhotovená mapa bude vyvolávať dojem, že Nemecko je na tom podstatne horšie ako Slovensko (veď predsa 160 000 je oveľa viac ako 50 000). Lenže ak prepočítame tieto údaje na obyvateľov v týchto krajinách, zistíme, že v Nemecku sú chorí iba dvaja ľudia z tisícich, pričom na Slovensku je chorý až jeden Slovák zo sto.
Vráťme sa naspať k mapám trestných činov. Z hore uvedeného príkladu vidíme, že porovnávať počty trestných činov bez uváženia počtu obyvateľov v danom policajnom okrese je zavádzajúce. Bezpečný okres tak môže vyznieť ako vysoko nebezpečný a naopak. Inými slovami, takáto mapa zavádza jej používateľov.
Taktiež by bolo vhodné používať rovnaké kategórie v týchto mapách, aby sa jednotlivé „štvrťroky“ mohli medzi sebou ľahko porovnávať. Určite by ľudia radi videli, ako sa kriminalita v ich bydlisku vyvíja v čase a mali tak možnosť vidieť ako si polícia plní svoje povinnosti a ako sa jej darí vo svojom okrese v porovnaní so susednými.
Keď už som spomenul tie štvrťroky a porovnávanie v čase. Už po chvíli prezerania máp si človek všimne, že mapa s názvom „Mapa trestných činov v SR za 2. štvrťrok“ nevyjadruje v skutočnosti čísla za 2. štvrťrok, ale čísla za 1. polrok. Podobne, 3. štvrťrok je vlastne trištvrte rok. Znova ide o negatívny prvok, ktorý zavádza používateľa.
Ku grafickej stránke sa vyjadrím v skratke. Počet trestných činov je rozdelený do 12 farebne odlíšených kategórií. Dvanásť je proste veľa. Používateľ vie len ťažko odlíšiť tieto kategórie medzi sebou a vo väčšine prípadov je pridelenie okresu do správnej kategórie nejednoznačné. Texty v mape sú malé a ťažko čitateľné. Percentá vyjadrujúce počet objasnených trestných činov sú niekde uvádzané na dve desatinné miesta (55,32) a niekde na šesť! (74,519997), pri niektorých je uvedený znak „%“ pri niektorých nie, mapa tak nepôsobí jednotným dojmom.
Naša záľuba ku kartografii nás priviedla na myšlienku vytvoriť Mapu trestných činov po našom. Využili sme dáta publikované ministerstvom, odstránili vyššie opísané nedostatky, zapracovali naše kartografické vedomosti a vytvorili tak mapu, o ktorej si myslíme, že poskytne ľudom lepší prehľad o celkovej kriminalite na území SR. A keďže si veľmi ceníme všetky iniciatívy prístupu otvorených dát, je pre nás samozrejmosťou zverejniť aplikáciu aj na GitHube, kde môže byť ďalej využívaná a môžu vďaka nej vznikať ďalšie projekty a mapy, ktoré nás môžu obohatiť o informácie, ku ktorým je niekedy prístup možno aj zámerne zamedzovaný.
Na záver cítim potrebu poznamenať, že mapa vznikla iba na základe dát získaných z máp trestných činov poskytovaných na webe ministerstva. Nemali sme prístup k detailnejším a presnejším dátam. Našou snahou bolo ukázať spôsob, akým by sa dali mapy s takto zaujímavou tematikou vytvárať. V niektorých krajinách vznikajú takéto mapy aj každý mesiac. Mnohokrát s podrobnosťou na mestské časti, ba dokonca ulice. Myslím si, že aj u nás by bol záujem o detailné a presné mapy kriminality. Ich výpovedná hodnota dokáže byť veľmi silná. Zostáva nám už len dúfať, že ministerstvo vnútra sa pohrá s myšlienkou poskytovania dát v takejto podobe.
Výsledok našej práce si môžete pozrieť tu:
Mapa trestných činov
Jakub Straka a Michal Hornák za tím AI-MAPS.